Náhodou som na Facebooku narazil na Reel útržok rozhovoru s vývojárom hry VIETCONG. Samotná stránka nebola oficiálnou, ale fanúšikovskou stránkou - Vietcong PC Game. Na stránke bol aj odkaz na web daného klanu, kde sa dal VIETCONG stiahnuť. Tak som do toho šiel, vyskúšať túto českú ospevovanú klasiku, ktorá bola kedysi v ankete hodnotená ako TOP3 CZ hra.

V stiahnutom archíve nebola inštalačka, ale už nainštalovaná hra, ktorú stačilo rozbaliť a spustiť. Pred spustením hry sa spustí launcher, kde si nastavujete rozlíšenie, kvalitu textúr a ďalšie veci. Hra bola vo verzii 1.6 s VCStarter 1.7. Daný klan má aj online server, kde pravidelne hrajú, ale to som zatiaľ neskúšal. Rozlíšenie plne podporuje aj širokohulé monitory a rozlíšenia 16:9. Väčšinou hry z danej doby boli striktne na 4:3.

Čo som od hry očakával?
Zážitok a hrateľnosť zrovnateľnú s Hidden & Dangerous II, ktoré vyšlo taktiež v roku 2003 a prakticky 6 mesiacov po VIETCONGU od rovnakého štúdia Illusion Softworks. Bolo mi jasné, že nebudem očakávať super grafiku, tešil som sa aj na české hlášky. Hru som dohral na normálnej obtiažnosti a bola to ozaj fuška... Na HARD a VIETCONG úroveň by som si asi netrúfol :-)

Čo sa mi páčilo?
Konečne to nie hra, kde ste hlavným hrdinom (i keď ku koncu to kapitán tak cíti) a bežíte štýlom: WWWWW a každého zastrelíte, kto príde do rany, lebo na vás nemá, alebo nestíha dosť rýchlo zareagovať. Vo VIETCONGU budete zvažovať každý krok, nakoľko vás čaká mnoho nástrah. Väčšinu času budete fungovať na chôdzi, nie na behu. Nástrahou nemusí byť len člen Vietcongu, ktorý vyskočí spoza skaly, alebo je schovaný vo výklenku v zákope. Sú to aj ďalšie menej viditeľné nástrahy, ktoré si všimnete len, ak budete pozorný a budete si pozerať pod nohy.

Môže tam byť punji (koly, na ktoré sa napichnete), alebo granát, oba na drôte, ktoré vás okamžite zabijú, keď uvoľníte poistku prejdením cez drôt. Punji môže vyletieť proti vám, a to nielen keď prejdete cez drôt, ale aj keď ho deaktivujete zo zlej strany. Okrem toho punji môže byť aj na zemi prikryté lístim, čo si vzhľadom na okolitú krajinu ani nevšimnete a spadnete rovno do jamy, kde sa napichnete na koly. Znova končíte.

Vojaci Vietcongu (neskôr sa stretnete aj s jednotkami NVA) sú dosť presní, ak ste príliš blízko, častokrát sa stane, že dostanete rýchly tap, či double tap, ak sa v nesprávny moment odhalíte a je po vás. Nestihnete sa ani skrčiť, či utiecť. Všimol som si, že ak sa vykláňate z rovnakého miesta, nepriateľ to bude čakať a predvídať, alebo sa vyklonia aj dvaja naraz. Ak ste si hru neuložili quicksavom (ich počet je obmedzený) a dovtedy nebolo automatické uloženie, tak papá na začiatok misie. Neraz bolo Alt + F4, keď ma pre rovnakú blbosť 5x po sebe zabil Vietcong a musel som ísť odznova a stále som si hovoril: Ešte túto pasáž a potom si to uložím.

Nefunguje tu mechanika na spôsob Call of Duty, že ak ste postrelený, stačí 5 sekúnd počkať niekde za skalou a máte full health. Tu sa vám zdravie samo neobnoví. Musíte sa liečiť sami obväzom, alebo vás vylieči doktor na misii. Ak nie je obväz, ani doktor, musíte sa veľmi dobre kryť, aby vás nepriateľ nezasiahol. Rovnako tak je tu aj ďalší faktor a to, že aj keď sa vyliečite, maximálne možné zdravie sa zníži a to zakaždým, keď vás trafia- Do konca misie sa už maximálne zdravie neobnoví. Plné zdravie tak už nebude 100% ale len 90% a postupne ďalej, čo znamená, že ak ste predtým prežili tri rany, teraz prežijete už dve, možno len jednu, alebo v extrémnom prípade už ani jednu.

Zaujali ma aj animácie pri prechode / preskok cez prekážku. Animácia sa zhodovala z realitou z pohľadu prvej osoby a zároveň ste animáciu mohli vidieť aj pri druhom vojakovi, ktorý tiež cez prekážku prechádzal obdobným spôsobom. Veľmi kladne hodnotím aj vec vo Vietcongu, ktorú som pôvodne videl prvý krát u hry Insurgency a to, že ak ste príliš blízko prekážky, postava dá zbraň dohora a nemôže strieľať. Avšak pri držaní pravého tlačidla myši zamierite ponad prekážku, pekný cover mechanizmus. Funguje tu aj systém výklonu do strany, kedy sa môžete spoza stromu vykloniť a strieľať s čiastočným krytom tela.

Dabing veľmi príjemný na ucho, rovnako tak sa dobre a ľahko dali identifikovať aj všetky postavy v hre, na ktoré som si rýchlo navykol, sadli mi. Príbeh spríjemňuje aj lootovanie tiel Vietcongu / NVA, kedy Hawkins zvykne zareagovať aj na rôzne predmety, ktoré nájde, napr. vlajka, identifikačné preukazy, fotografie, listiny, plány a podobne. Pekne to dotvára ten príbeh hry, ktorý má dĺžku, nie je to hra, ktorú dohráte za dve poobedia. Mapa a kompas, super spojenie, je to niečo, čo už dnes detí ani nepoznajú. Bronson mi nedal muníciu, ak som nevyužíval US zbraň, čo hodnotím taktiež kladne, ale napríklad počas hry sa na strelnici objavia aj tieto zbrane Vietcongu, no ani tak vám k ním náboje v boji Bronson nedá, i keď sa postava s nimi vybaví priamo pred misiou. Páčila sa mi aj atmosféra a okolité ozvučenie, napríklad búrka znela fakt super v slúchadlách s priestorovým zvukom.

Tunely Vietcongu boli fakt ohromne rozmanité, tak ako povedal Hawkins: Město. Neviem, či bola mapa navrhnutá tak, že som sa vedel dostať na cieľové miesto aj viacerými tunelmi zároveň, ale vždy sa mi to podarilo, nestal sa mi prípad, že by som niekde postupoval 20 minút a musel sa vracať naspäť. Poblúdil som najmä v operácii Po Tlong Karai, ale nič hrozné, čo by sa nedalo na 2 až 3 pokusy zvládnuť.

Pekný detail je aj to, že ak ide o tímovú misiu a Hawkins hádže granát, kričí túto informáciu aj ostatným členom tímu. Ak ide o sólo misiu, nekričí nič. Poriadny VIETCONG to začína byť v posledných dvoch až troch misiách, kedy sa už aktívnete stretávate aj s NVA jednotkami a boje sú rozmanitejšie.

Čo sa mi nepáčilo?
Ovládanie. V roku 2003 bol asi štandard hrať na šípkach, čomu odpovedalo aj prednastavené ovládanie. Zber predmetov, lootovanie a akcie skrz klávesu ENTER bolo otravné, nakoľko som zakaždým musel pustiť myš a kliknúť na ENTER. Ak sa mi myš jemne posunula, posunul sa mi aj kurzor na obrazovke a už nebol nastavený na vec, ktorú som chcel zobrať, tak znova chytať myš, nastavovať, púšťať. Zvlášť v časovom strese bez nábojov s Vietnamcom za chrbtom to bolo nič moc. Ocenil by som prednastavené na F (Call of Duty style), keďže na E je výklon do strany. Keď si porovnám s H&D II, kde bol inventár a všetko sa dalo pekne presúvať, tam to bolo rozumnejšie.

Beh / chôdza sa prepína tlačidlom, funguje to ako ON/OFF. Buď bežíte, alebo chodíte, nie je tu nič medzi, napríklad chodiť a pri klávese Shift po dobu jej držania šprintujete do krytu. To bolo tiež otravné, chodiť za stopárom chôdzou a následne prepínať do behu pre útek z voľného priestranstva do zákopu / za strom. Keď si toto porovnám s H&D II, tam to bola lahoda, kde sa rýchlosť pohybu regulovala kolieskom na myši do rôznych úrovní, vrátane šprintu, pri ktorom klesala stamina a potom sa to zo stupňa 4 unížilo na stupeň 3, čo bol beh bez straty staminy.

Pred prvou misiou som mal možnosť si vyskúšať zbrane na strelnici. Aby som po komplexe Nui Pek nebehal so zbraňou, zahodil som ju na strelnici po vyskúšaní. TO BOLA CHYBA! Následovala prvá misia a to Lekársky výjazd, ktorej ste sa vy (Hawkins) účastnili aj s Crockerom (doktorom) a veliteľom Rosenfieldom. Následuje chaos po streľbe od Vietcong snipera, po ktorom sa musíte ukryť. Tu som práve zistil, že mám iba nôž a žiadnu zbraň, pretože som si ju mal nechať. Tak znova, reštart až pred bod strelnice, kde som si už doniesol zbraň. Pekne otrávený začiatok.

Inštrukcie od kapitána v tejto prvej misii neodpovedali realite. Hovoril, že mám pozerať po záblesku, pre určenie polohy, keď sniper strieľa. Záblesky som na hore, z ktorej strieľal nevidel. Možno to bolo spôsobené prednastavenou vzdialenosťou vykresľovania, ktovie... Využíval som teda len kompas, kde sa zobrazila poloha nepriateľa, hoci by som fyzicky ani netušil, že v tom mieste by sa mohol nachádzať. Nefungovala ani tá mechanika, že mám bežať, keď kapitán strieľa a kryje nás s Crockerom. Furt ma sniper trafil, niekedy som nestačil ani dobehnúť do krytu. Sniper ma prestrelil kľudne aj za prekážkou, asi cez nejakú škarku, ak som sa nepohyboval. Prvú ostrú misiu som robil asi 20-krát a to som mal normálnu obtiažnosť.

V ďalšej misii mimo tábora, kedy sme už mali stopára Nhuta začali prvé problémy s tímovou hrateľnosťou. Stopár, ktorý ma viedol začal stále pred odhalením Vietcongu chodiť sem a tam v 2 metrovom perimetri, prípadne z ničoho nič zakľakol a zamieril, no nevystrelil, ani nič nezakričal, nezašepkal. Tak sa už dalo dopredu očakávať, čo nastane, prípadne bolo nutné sólo výjsť z úkrytu, prípadne aspoň vystreliť, aby sa celá scéna triggra. Chýbal mi tam ten moment prekvapenia. So stopárom Nhutom som si toho "užil" ešte viacej, i keď on zato úplne nemohol, ale iní členovania tímu. V operácii Plechovka  pri prieskume starých francúzskych bunkrov ma vždy pri pravouhlom vstupe do bunkra zablokovali členovia tímu, ktorí sa nevedeli pohnúť a blokovali sa navzájom, nemohol som odísť, ani Nhut, ktorý ako stopár viedol tím. Nakoniec sa to vždy nejak podarilo na 200 skákacích pokusov prebehnúť. Stalo sa to pri všetkých bunkroch tohto typu, do ktorým som došiel a tím ma následoval.

Členovia tímu blokujú mňa a stopára Nhuta po vstupe do francúzskeho bunkra

Ďalšie mínus v tejto oblasti bol tím počas operácie Válečný zajatec, kde boli značné problémy s Nhutom, ale zapríčinil to gulometčík Hornster. Stále nezmyselne odbiehal od skupiny vyššou rýchlosťou, ako chodili ostatní v bažine, ten išiel ako tank. Držal sa ďaleko, v dôsledku čoho stopár Nhut neviedol skupinu, ale vždy len odpovedal, že "čeká na ostatní". Preto bolo nutné pred celou skupinou odbehnúť, rýchlo sa vrátiť a spustiť akciu na Nhuta, keď boli ako-tak natlačení na sebe. Čo som pozeral na Youtube gameplaye z tej misie, tak všetci to mali rovnako, teda nemyslím, že ja som mal nejakú rozbitú verziu.

V tejto misii som teda musel viac ako polovicu času viesť skupinu ja sám len podľa orientačnej mapy a kompasu, lebo Nhut sa nepohol a "čakal na ostatní trung-si". Tu hodnotím ako negatívum aj to, že na mape sa zobrazuje vaša poloha. Hral som síce len na NORMAL mód, ale mapa má byť mapa a nie GPS navigácia. Možno u HARD / VIETCONG módu to bude tak, že mapa bude mapou bez zobrazovania reálnej polohy, kedy hráč musí sám prísť nato, kde je podľa kompasu a tiež pohľa skenovania okolia - ostrovčeky, rieky, lesy, hory...

Ostaňme ešte u Nhuta. V misii Vesnice Bahnar pri prechode cez džunglu Nhut objavuje viacero nástražných pascí - granátov na drôte. Ak som pascu deaktivoval, ale už som ho neoslovil s tým, že je deaktivovaná, aby pokračoval ďalej, nepohol sa z miesta. S ostatkom tímu sme potlačili Vietcong na kopci, ale musel som sa po neho vrátiť, stlačiť akciu a on pokračoval ďalej chôdzou nás opatrne viedol cez územie, ktoré už sme dávno mali vyčistené. 

Hra vás vo svojom úvode vôbec neupozorní na všetky možnosti, ktoré v hre sú. Základný výcvik je len ohľadom zbraní, pohybu. Tak napríklad, ak sa vrátim ešte k operácii Plechovka a strávení značného času v podzemných tuneloch, hodnotím negatívne to, že v jednej fáze hra končí tým, ako z tunela skočíte o jednu úroveň nižšie, kde sa rozhliadnete a následuje loading. Po loadingu sa ocitáte v úplnej tme. Najprv mi prišlo, že sa skrátka hra nenačítala, ale aj po reloadingu rovnaké. Skutočne, ak som z pištole vystrelil, na malý moment to osvetlilo tunel, a bolo orientačne vedieť, že idem správnym smerom. Rovnako tak sa zobrazoval crosshair pri tom, ak ste boli otočení v smere tunela a nie voči stene.

Práve v tuneli prišlo nato, že máte aj príručnú vysielačku, čo dovtedy nikde neodznelo a vždy ste využívali "telefón" radiostanice od Deforta - radistu. A keď už sme u toho "telefónu", v misii Válečný zajatec pri sneaky samostatnom útoku na dedinu sa mi vždy pri použití ručnej vysielačky zrazu premenila v ruke na telefón od Deforta, ktorý bol na hore asi 400 metrov vyššie. Neskôr som si všimol v hre, že aj Hawkins mával na chrbte rádiostanicu, tak možno to bol aj tento prípad a nemalo to súvis s Defortom. Bude to možno tak, len je divné, že si Hawkins zoberie do ruky najprv prenosnú vysielačku pre vykonanie akcie a zrazu sa mu vysielačka v ruke zmení na telefón rádiostanice...

Späť k úplnej tme v tuneloch. Na určitej klávese som nahmatal aj svetlice, kde som očakával, že budú horieť v ruke a budem sa s nimi môcť pohybovať. Nie je to tak. Hawkins ich hodí vždy pod seba a svieti to asi nepretržite. Nakoniec som až v nastavnich zistil, že mám aj baterku na svietenie (WOW). Dovtedy to nikdy hra ani len nespomenula, ani nedala tip. Tu hodnotím negatívne aj to, že pri prechode cez tunel a spustením palby z AK47 ma nepočul druhý člen Vietcongu o 3 metre ďalej, ktorý naďalej spal a zobudil sa až keď som mu posvietil baterkou do izbičky, to sa mi až nechce veriť.

Čo ma ďalej riadne dokázalo dožrať, to boli milimetrové prekážky, ktoré nešli preskočiť a miesto s týmto problémom nebolo jedno. Napríklad v misii Válečný zajatec pri objavení chatrče Vietcongu ste nemohli do chatrče vôjsť z vody cez milimetrový schodík, ale museli ste pekne ísť na schody, aby ste po nich vyšli do chatrče. Rovnaký príbeh to bol v misii Po Tlong Karai, keď ste prišli k ruinám, vyšlapali kopec a chceli ste prejsť na schody. Zboku vás to nepustí, tak bolo potrebné šprintovať dole a opäť hore už po schodoch. V tom čase už na mňa ale letel Vietcong, keďže som vypálil svetlicu na privolanie helikoptéri.

V spomenutej misii Válečný zajatec som mal problém aj v niektorých malých chatrčiach s tým, že zastrelený člen Vietcongu sa vtlačil do podlahy, nebol na nej, ale v strede textúry, teda trochu ho pretŕčalo nad podlahu. Rovnako tak, ak Hawkins vošiel do takejto chatrče, tak ho to veľmi brzdilo, chytilo za nohy a skoro som ani nedokázal odísť, až XY výskokmi s kombináciou režimom státia, skrčenie sa a plazenia. Ďalšou podstatnou vecou sú priehľadné časti objektov, ktoré sú stenou. V misii Tři kaňony som to zistil prvý krát. Pri sledovaní skupiny Vietcongu, ktorá prechádzala cez kaňon sme ich chceli zlikvidovať.

3 stopy po nábojoch pri snahe strieľať skrz priehľadnú časť na nepriateľa, ale je to strom. Po výstrele odletí drevo

Počkal som si na vhodný moment a zameral som si vedúceho skupiny skrz vyvrátený peň. Bohužiaľ som netušil, že priehľadný priestor medzi kmeňom a koreňmi je stena cez ktorú vidím, ale nedá sa ňou prestreliť. Vystrelil som a mark po náboji skončil 1 centimeter pred puškou na priehľadnej časti kmeňa. Stalo sa mi to aj na ďalších prekážkach, napr. vyvrátených stromoch, kedy som strieľal medzi kmeňom a konárom a detto. Ten priestor je neviditeľná stena cez ktorú vidíte nepriateľa, ale nedá sa prestreliť.

Keď sme už pri zbraniach, nepáčilo sa mi, v akom uhle bol zameriavač pri držaní pravého tlačidla myši (aim mód). Skrátka museli ste mieriť iba podľa predného mieridla, alebo nad neho pričom zadné mieridlo bolo dole, lebo pohľad na zbraň bol akoby pod uhlom. Nebol to pocit ako v H&D II, alebo ktoromkoľvek Call of Duty, že pozeráte skrz obe mieridlá a ste si istý tým, že trafíte to, na čo si myslíte, že mierite. Vôbec po prvý krát som videl pušku M1 Garand so zameriavačom, ako odstrelovaciu pušku. Trochu som pogooglil a vôbec to nebola bežná. Vo Vietname sa tieto pušky vyskytli ozaj len v minimálnom množstve. Za mňa mínus. V danej dobe sa ako ostrelovacie pušky používali štandardne M14 / M21.

V misii Rádiová přenoska sa mi stalo, že som na konci misie nastúpil ako prvý do helikoptéry bezprostredne po tom, čo pristála. Žiaľ niekto z tímu nenastúpil a misia sa nedala ukončiť, nedalo sa vystúpiť. Tak žiaľ znova reload na začiatok misie, ktorá bola fakt náročná. Pri misii Po Tlong Karai pri dobývaní kopca neboli textúry na rebríku, vázach, krabiciach s muníciou. Boli skrátka čierne. Snažil som sa výjsť po tom rebríku a nešlo to. Myslel som si, že je po misii a neprejdem ju, ale napokon som našiel cestu inde, neviem, či sa ten rebrík dal fyzicky použiť, alebo nie. Keď som do čierneho rebríka strieľal, tak náboj preletel až na stenu za ním, obdobne aj u váz s čiernou textúrou. Teda neviem, či to bol "fyzický" objekt v priestore.

Zhodnotenie:
VIETCONG mi v niektorých veciach príde veľmi podobný, ak nie zhodný s mechanikami, ktoré som poznal z H&D II. Práve H&D II mi prišlo hrateľnosťou lepšie, ale zrejme bolo práve enginom LS3D, na ktorom bola neskôr postavená aj prvá Mafia: The City of Lost Heaven.

Tiež som u VIETCONGU videl menej možností, napr. v súvislosti s príkazmi pre tím. V H&D II je prakticky 30 rôznych príkazov, ktoré sa dajú vydať a to na pohyb, streľbu, formáciu a mnoho iného. Tu fungujeme asi na jednoduchých 5 príkazov typu: Útok, Rozptylte se, Za mnou, Tichý / Agresívny mód pre streľbu.

Nenarazil som na žiadne bugy, ktoré som našiel pri rôznych Youtube kompiláciách failov Vietcongu. Hodnotím to preto pozitívne. Rovnako tak mi nikdy hra nepadla. Pri hraní som mal značné FPS dropy pri pohľade na oheň s dymom, ale to by som pripisoval skôr slabšej iGPU Intel HD Graphics 4600, na ktorej som hru hral.

Zahral by som si VIETCONG znova?
Veľmi nie. Nebolo by to kvôli problémom, ktoré som mal pri hraní ale skôr tým, že hra sa odohráva vo vojenskom konflikte, ktorý mnoho ľudí nezaujíma a možno ani nevedia, o čom bol. Zaujímavé je, že aj keď Vietcong historicky túto vojnu vyhral po stiahnutí síl USA na základe Parížskej dohody a vo Vietname nastal komunizmus, dnes Vietnam prosperuje a má rastúcu ekonomiku. Z tohto pohľadu u mňa pre opakované hranie vedie Hidden & Dangerous II.

Vietcong nemá pre mňa také čaro, aby ma oslovil obdobne ako strieľačky, ktoré sa odohrávajú v WWII. Vyrastal som na Medal of Honor: Allied Assault, Call of Duty (prvé), Battlefield 1942 a pod. Ale zahral by som si aspoň raz možno pokračovanie Vietcongu, či už datadisk Vietcong: Fist Alpha, Vietcong: Red Dawn, alebo priamo Vietcong 2. Aspoň, aby som to dohral, keď som to už rozohral.

Prístupov 219

Kvalita článku