Rok 2025 ubieha ako voda a aktuálne už sme aj po období žatvy v podtatranskom regióne. Výnosy sú tento rok nadpriemerné v porovnaní s inými rokmi aj s ohľadom nato, že boli obdobia sucha, avšak najmä vo finálnej fáze dozrievania obilia. V článku si bližšie predstavíme, čo sme pestovali a aké boli výsledky na konci v tabuľke. Pestovanie nie je vo veľkom, polia dokopy nemajú ani 1 ha.

Minulý rok sme zasiali tieto oziminy:

• Pšenica na dvoch poliach
• Jačmeň na jednom poli

Pšenica - 4. Júl 2025 (Pole č. 1)

Pšenica - 20. Apríl 2025 (Pole č. 2)

Na jar aj tieto jariny:

• Ovos
• Kamut

Pod Tatrami väčšinou vysievame oziminy po zbere zemiakov počas Septembra, približne v jeho polovici. Jariny sa vysievajú väčšinou hneď ako je možné vstúpiť na pole, cca v polovici Apríla, niekedy skôr. Na jar ošetrujeme obilniny aj postrekom Dicopur / Starane na všetkých poliach, keď sa začne vyskytovať bodliakm či iné buriny. Vidieť ho aj voľným okom s jeho lístkami.  Už po pár dňoch je viditeľné, že bodliak po aplikácii postreku žltne a zahubí ho. Aplikácia sa väčšinou robí bodovo. Postrek sa musí aplikovať v určitej (skorej) fáze rastu obilia. Ak je už obilie vyššie, už sa nemôže postrekovať, mohlo by dôjsť k jeho poškodeniu postrekom + samozrejme už aj fyzicky pohybom v poraste.

Kamut - 26. Jún 2025

Za bežných okolností ozimina býva výdatnejšia ako jarina. Najmä tu, v podtatranskom regióne, kde na jarinu môžu pôsobiť ešte aj mrazy, ktoré sú prakticky až do 8 Mája. Jarina môže preto vymrznúť. Najviac sme boli boli zvedaví na odrodu Kamut, čo je prastará odroda pšenice z Mezopotámie, ktorá nebola šlachtená po stáročia. Nazýva sa aj pšenica Khorasan. Má podlhovasté zrná, môže pripomínať aj ovos. Keďže v okolí nebol zdroj na osivo Kamutu, kúpil sa Kamut v 500 gramových baleniach z BIO obchodu v objeme celkom 3 kg na posiatie do záhrady na úzky pásik, vyskúšanie. Cena za kg bola takmer 8 €. Bežne osivo pšenice stojí 200 až 300 € za 1000 kg. Teda Kamut z BIO obchodu by vyšiel na 8000 € za 1000 kg, dobrý prepal.

Kamut - 9. Júl 2025

Kamut sa posial ihneď na jar, keď sa dalo dostať na pole, ale aj tak Kamut dozrel až ako posledný v poslednom Augustovom týždni. Kamut bol na poli vysoký 130 až 150 cm a nebol posiaty až tak nahusto, ako bežne zvykneme siať napríklad pšenicu, lebo sme ho mali len 3 kg. Vo fáze rastu počas Júna a Júla bolo viditeľné, že sa steblo pred klasom točí do písmena S. To sme nikdy u bežnej pšenice, či jačmeňa nevideli. Ako si môžete všimnúť, kamut má dlhé osiny, teda "pichliače", ktoré bránia zveri, aby konzumovala klasy. Pre zver sú osiny nepríjemné a nedokážu zobrať klas do úst, aby ho stiahli zo stonky, lebo ich osiny pichajú do podnebia.

Kamut - 29. August 2025 - deň žatvy

Žatvu sme začali 13. Augusta 2025 s naším kombajnom, ktorý máme už 21 rokov. Ide o Ködel & Böhm Combi Special vyrobený v Nemecku (Lauingen) v roku 1961 s motrom OM636 Mercedes-Daimler Benz. Zaujímavosťou kombajnu je, že nemá spojku, ale variátor a tiež, že nemá rúru pre vysypanie osiva.

Pšenica - 13. Júl 2025 - (Pole č. 1)

Osivo kombajn vymláti priamo do mechov vďaka triedičke, na ktorú sa mechy upínajú. Triedička oddeľuje plevy, malé semiačka, či klasy od osiva. Ako prvá išla pod ňož pšenica, čo je najbežnejšia obilnina a má svoje charakteristické malé zrnká. Bol už najvyšší čas. Niektoré klasy pšenice boli už zohnuté dodola. Sypalo to naozaj výborne v porovnaní s priemernými úrodami počas iných rokov. V tento deň boli jedny z najhorúcejších dní tohto roka s teplotami cez 32°C. Pšenica nemá osiny, resp. zakrpatené osiny a aj kvôli tomu sa hlavne pri kraji poľa našli isté poškodené klasy, zrejme od divej zveri.

Pšenica - 13. August 2025 - deň žatvy (Pole č. 1)

Celkovo to boli dve polia so pšenicou a jedno pole s jačmeňom (ozimným). Následne sa pokračovali ovsom. Ovos má špecifickú vlastnosť. Je ľahší ako zrná obilia (pšenica, jačmeň) a z toho dôvodu nemôže byť ventilátor v kombajne používaný na plný výkon, nakoľko by okrem pliev vyfúklo aj zrná ovsa. Z toho dôvodu pri ovsi býva znateľne horšia namlátená čistota zŕn a taktiež z dôvodu, že ovos nie je až tak vysoký ako pšenica sa musí kosiť nižšie, čo zvyšuje "zelené" prvky pri zrnách, čo tiež ovplyvňuje čistotu. Aj preto býva osivo vlhkejšie a vyžaduje dlhšie schnutie.

Ovos - 9. Júl 2025

Výsledky
V prieloženej tabuľke sú popísané aktivity spojené so siatím, žatvou, profiť %, ktorý vyjadruje počet namlátených mechov / počet posiatych, teda o koľko krát viac sa namlátilo v porovnaní s tým, čo sa posialo. Štandardne po iné roky sme dosahovali 200 až 800% profitu v závislosti od poľa. V priemere to mohlo byť asi 450%.

Plodina	Posiate kg	Namlátené kg	Profit %
Pšenica ozimná - Pole 1	200	1450	725
Pšenica ozimná - Pole 2	200	950	475
Jačmeň ozimný	25	150	600
Ovos	20	160	800
Kamut	3	45	1500

Ako môžeme vidieť, najvyšší výnos z pohľadu namláteného / posiateho osiva má Kamut. To naozaj prekvapilo a zároveň Kamut bol siaty na riedko, aby na požadovanú plochu 3 kg postačovali. Daná plocha nebola ani zďaleka takou, kde bola vysiatá pšenica pre plnohodnotné porovnanie. V niektorých miestach bol  kamut zvalený vetrom, lebo sa nedokázal oprieť o susedné steblá, boli ďaleko od seba, nakoľko sa sial redšie.

Pšenica - 12. Júl 2025 (Pole č. 2)

Pšenica na poli č.2 má najnižší profit zo všetkých plodín. Je to najmä preto, že v danom mieste je piesčitá pôda a zároveň na tomto poli neboli zemiaky rok predtým, ale taktiež tam bolo obilie, už niekoľko rokov po sebe. Pôda preto nemá dostatok živín a je vhodné napríklad, ak sa znova vyseje obilie ísť do jariny, aby si pôda počas zimy oddýchla. Na danom poli bolo značne viac bodliaku, rumančeku a poľných tráv. Jačmeň ozimný bol siaty 2 roky po sebe na rovnakom mieste. V minulom roku bol na danom mieste profit až 800%, kedy tam bol jačmeň priamo po zemiakoch.

Žatva pšenice  - 13. August 2025 (Pole č.1)

Obilie nebolo prakticky nutné sušiť, stačilo len deň až dva, nakoľko sa mlátilo za horúcich letných dní a boli pretrvávajúce suché obdobia. Pamätám na roky, kedy sa osivo sušilo aj 2 týždne. Osivo vysypujeme na celtu, kde ho po vysušení ešte pustíme cez vejačku, ktorá vyfúka ľahké plevy. Vejačka nevyfúka napríklad poľný hrach, či guličky bodliaku. Sú príliš ťažké nato, aby ich odfúkol ventilátor. Ten je efektívny predovšetkým na slamu, otruby, semiačka iných rastlín, osiny a podobne.

Nižšie spomalené zábery na vejačku pri čistení pšenice, ovsa.

Čistená pšenica vejačkou

 

Čistený ovos vejačkou

 

Vejačka v slow-motion

Porovnanie zŕn (obrázky nereprezentujú veľkosť zŕn v mierke voči sebe):
Okrem samotného osiva získavate aj ďalšiu hodnotnú komoditu a to slamu, ktorú môžete zbalíkovať a predať. Pšenica, triticale, či raž sú vysoké obilniny, ktoré budú mať množstvo hmoty - slamy, ktorú je možné balíkovať. Ovos, jačmeň nedostahuje takú výšku a slamy má menej. Každý druh slamy má iné využitie a je vhodný viac na podstielku, alebo na krm, alebo na kompost / mulčovanie, či výrobu peliet, izolácie v stavebníctve.

Pšeničný balík slamy 80x50 cm, cca 25 kg

Pšeničná slama je najbežnejšia. Používa sa pod ošípané, hovädzí dobytok, či kone a aj na prikrmovanie. Zároveň sa ale používa aj do zeme pre prihnojenie - kompost, či na prikrytie plodín, ktoré sa pestujú v slame, napríklad cesnak. Ovsená slama je naopak mäkšia a vhodnejšia na podstielku. Ražná slama je najlepšia na izoláciu, čo sa hodí na podstielku dobytka počas zimy.

Tento rok sa môžete tešiť aj na zhodnotenie zemiakovej sezóny. Zatiaľ sa to javí dosť dobre s odrodami bielych zemiakov Simoneta. Uvidíme, ako na tom bude aj Otolia, i červené Laura.

Simoneta - 30. August, odkop. Sadba pred niekoľkými rokmi od EUROPLANT Poprad

 

 

 

Prístupov 362

Kvalita článku