(Poviedka z roku 2015 napísaná mnou za víkend bez internetu :-)) Inšpiráciu som si zobral z hry M&B: Warband. Dielo neprešlo jazykovou úpravou a obsahuje chyby.)

 

PROLOG
 

   Kedysi dávno, v ďalekých krajoch žil Nero, bol to syn pomerne bohatých rodičov, jeho otec putovný obchodník, ktorý precestoval hory i doly po zemi či vode. Bol nadmieru úspešný a s Nerovou matkou, úradníčkou mu dodali len to najlepšie vzdelanie. Po skončení základného vzdelania už veľmi dobre poznal, čo bol život. Nero sa rozhodol študovať aj na univerzite . Študoval teológiu, lekárstvo i architektúru. Človek to bol nadmieru vzdelaný, inteligentný. Išiel na zlé chodníčky so zlou partiou, v ktorej vyhľadával alkohol, rôzne škodné aktivity, či ženy.

V spoločnosti mal vyššie postavenie, mal peniaze, teda všetko. Bol človekom, ktorý dal radšej obchodníkovi finančnú čiastku za opravu daného majetku, ako keby mal byť stíhaný za podobný prečin, vedel teda všetko zlé ututlať. Po úspešnom vyštudovaní na univerzite sa so všetkými rozkamarátil a zabudol na nich, na priateľov i spolužiakov. Chcel skúsiť niečo nové a vycestovať do sveta. Viedla ho k tomu najmä mienka, že sa stane úspešným vládcom zeme, ale aj to, že chce skúsiť nové dobrodružstvá. Vďaka otcovi, vplyvnému obchodníkovi sa dostal loďou do zeme Caldárie, konkrétne do prístavného mesta Jelkaly v Rhodcovskom kráľovstve.

  

1. Nepekné privítanie

Nero spoločne so skupinou obchodníkov zakotvili v prístavnom meste Jelkala. Dorazili tu až za noci a ich kroky smerovali rovno do hostinca. Popíjali drahý koňak a neskôr sa dostali do potýčky so skupinou kočovníkov, ktorí si taktiež krátili dlhú nočnú chvíľu v hostinci. Po pästnej a slovnej bitke nasledovali kroky kočovníkov preč z hostinca, boli poriadne napálení. Ďalšie  ráno preukázalo to, že skupina kočovníkov sú banditi. Tí si bitku z hostinca nenechali len tak a nadránom si počkali pred hostincom na skupinu obchodníkov z lode s Nerom. Franz - majiteľ lode potichu zašepkal Nerovi do ucha:
,,Majú zbrane! Meče a brnenie!´´

Nero vzal z vedľajšieho suda dlhú asi meter a pol dlhú palicu a spoločne s obchodníkmi sa rozutekali, každý iným smerom. Nero sa pri behu obozrel cez plece a videl, ako ho bandita dobieha a vedel, že nemá šancu uniknúť. Náhle sa dostal do slepej uličky a musel zoči-voči čeliť banditovi, ktorý sa už chechtaním tešil, ako si svoju vychutná.  Bandita sa zahnal mečom priamo na Nera, ten uskočil a následne sa napriahol trafil palicou banditu priamo do jeho veľkej napuchnutej hlavy. Bandita ostal v bezvedomí a Nero si náhle všimol, ako k nemu beží osoba z vedľajšej ulice  Myslel si, že to bude ďalší bandita a bol v strehu pripravený zaútočiť . Zrazu zazrel, že je to Franz. Franz fučal, ako keby práve odbehol maratón a riekol Nerovi:

,,Ale sme to dali kamarát, vidím, že dýchaš, o druhom obchodníkovi to ale už povedať nemôžem.´´ Nero odpovedal:
 ,,Áno Franz, som rád, že sme to zvládli, musíme si navzájom kryť chrbát jeden druhému.´´
 Franz viedol Nera tmavými ulicami Jelkaly, blížili sa k domu obchodníka. Franz sa najprv rozhliadol po okolí, aby si bol istý, že v blízkosti jeho domu sa nenachádza ani jeden bandita, ktorý by si na nich brúsil zuby. Keď bol vzduch čistý, od brány k domu kývol na Nera, ktorý sa skrýval v kríkoch. Obaja vošli do príjemného dreveného príbytku.

Počas večerného rozhovoru po namáhavej noci i ráne sa Nerovi Franz zdôveril s tým, že sa dopočul niečo ohľadne jeho nezvestného brata, údajne ho väznili banditi v horách v ich tábore.  Spýtal sa Nera, či by bol ochotný pomôcť pri záchrannej akcii. Nero si nebol v tejto veci istý, preto neustále opakoval:
,,Neviem, cez noc si to premyslím.´´  
Nero cez noc zostal spať u obchodníka, aby mu ráno povedal, ako sa v danej veci rozhodol.
 

2. Stisni meč v pästi

Svitalo.  Nero pri rannom čaji dal súhlas, že Franzovi pomôže nájsť jeho brata a zachráni ho. Hneď po raňajkách navštívil hostinec, kde naverboval za 285 denárov piatich silných nájomných ťažkoodencov. Nero mal oblečené iba šaty z domu, žiadne brnenie, preto zbrojára a kováča, u ktorých si zakúpil vojenské brnenie, meč a štít. Takúto záťaž na svojich ramenách ešte nikdy Nero nemal, uvedomoval si aj vážnosť situácie, nakoľko sa už z boja nemusel živý vrátiť. Po nákupoch a verbovaní sa vrátil Nero k domu Franza a spoločne vyrazili na výpravu do hôr.

Cesta bola namáhavá. Bez koní, bez jedla navyše putovali siedmi chlapi stepou 2 celé dni a noci. V tretí deň ráno prišli horám a uvideli aj prvý sneh. Po dvoch hodinách šliapania do kopca konečne uvideli oheň v strede tábora. Skryli sa v húšti, aby nelákali pozornosť a  starostlivo pozorovali hliadky. V listnatom lese čakala skupina chlapov na noc, kým všetci banditi zaspia, aby sa nepozorovane priblížili do tábora.  Hliadky pomaly zaspávali, iba jeden bandita bol na stráži a nechystal sa spať. Franz vytiahol z batoha luk, poriadne napriahol tetivu a trafil šípom banditu priamo do srdca. Ten nestihol ani vykríknuť, skupina postupovala priamo do žalára, kde spal žalárnik na stoličke a z úst mu na zem kvapkali sliny a fúzy mal zafúľané od paštéty. Kľúče mal privesené na opasku a nebolo ťažké ich odopnúť. Pri vchode do žalára si skupina všimla niekoľko ciel, v ktorých boli väzni. V jednej cele na konci v tmavom rohu sedel učupený väzeň s hlavou sklonenou do zeme. Jeho zvráskavenú tvár ihneď spoznal Franz a vykríkol: ,,Rudd, brat môj!´´

Bola to osudová chyba! Prebudil sa fúzatý žalárnik, ktorý začul Franzov výkrik a zahliadol skupinu návštevníkov, zazvonil na gong! Všetci banditi vyzbrojený mečmi, šabľami a sekerami sa dovalili do jaskyne, v ktorej boli vytesané cely do kameňa. Začal sa boj o život.  Prevaha banditov bola asi o desať mužov.  Oba tábory sa do seba pustili. Nero sa zahnal z celej sily a mečom odťal jednému banditovi ruku, a ďalšiemu porezal bok. Bandita s porezaným bokom sa pustil do Nera holými rukami, vykopol mu meč ťažkými oceľovými plátovými topánkami a obaja sa váľali po zemi a bojovali rukami. Bandita bol ťažší a mal pevnejší stisk, oblapil Nera okolo hrdla a stisol mu ho najtuhšie ako vedel. Nero nemohol dýchať a snažil sa z posledných síl dočiahnuť na palicu, to sa mu aj podarilo a švihol banditu priamo do otvorenej rany na boku. Ten zaujúkal ako keby mu pálili kožu žeravým železom. Nero ho odkopol, zdvihol meč a dorazil ho.

Videl, že neďaleko bojujúci Franz s ťažkoodencami sa už nevládze brániť proti banditom. Rýchlo im pribehol na pomoc a premohli poslednú hŕstku banditov. Oslobodili Rudda, ktorého tu banditi väznili viac ako mesiac, bol vyhladovaný, vyziabnutý, polomŕtvi. V tábore banditov bol jeden kôň, dobre udržiavaný s vyčesanou hrivou, na toho vyložili Rudda, ktorý nevládal sám ani stáť na nohách. Po úmornej ceste sa vrátili do Jelkaly. V meste vyhľadali lekára, ktorému odovzdali Rudda, aby ho dal dokopy. Franz sa poďakoval Nerovi, vďaka ktorému by súboj proti banditom nevyhral: ,,Ďakujem ti veľmi priateľu, vďaka tebe prežil môj brat Rudd a bude v poriadku, za odmenu ti dávam 100 denárov.´´ Nero prijal odmenu a namieril si to do hostinca. Pri popíjaní chladného kvasinkového piva ho oslovil hostinský, či Nero nehľadá ubytovanie na noc. Nero ochotne prijal ponuku na nocľah, nakoľko už nemohol dlhšie zostať v dome Franza, ktorý musel odísť na obchodné námorné cesty. Okrem iného sa Nero spýtal hostinského aj nato, či je tu práca pre muža, ako je on? Hostinský mu odpovedal:

 ,,Áno, samozrejme, kráľ Graveth, ktorého sídlo je naše mesto Jelkala prijíma žoldnierov, ktorí by za neho bojovali vo vojnách.´´
 Nero sa poďakoval hostinskému a po prenocovaní v hostinci navštívil kráľa v hrade.

 

3. Návšteva kráľa

Po predstúpení pred kráľa Gravetha sa úctivo poklonil a všimol si jeho snehobiele vlasy, vrásky, vysoké čelo. Pokorne oslovil kráľa Gravetha a ponúkol mu jeho meč a služby. Kráľ Graveth sa usmial, rozžiarili sa mu oči, rozpohybovali rysy tváre a riekol:
 ,,Neznámy, ešte ťa natoľko nepoznám aby som ťa hneď zaradil k vojenskej jednotke. Mám tu ale pre teba úlohu, ako pre posla. Mám list, ktorý potrebujem doručil kráľovi Ragnarovi. Kráľ Ragnar je kráľom Nordského kráľovstva. ´´

Nero pokorne prijal úlohu od kráľa Gravetha, popri tom prišiel k mape a prehliadol si mapu kraja Caldária. Pozoroval všetky frakcie: Na severe krajiny sa rozprestieralo kráľovstvo Nordov a Vagirov. Na stredozemí celej krajiny sa rozprestieralo kráľovstvo Svadov, na východe Kéritský chanát a Sarradinský sultanát. Juh krajiny patril najsilnejšej frakcii, v ktorej sa nachádzal aj Nero. Bolo to Rhodcovské kráľovstvo v erbe s medveďom so zeleným pozadím. Obyvatelia platili malé dane, nakoľko územie Rhodcovského kráľovstva bolo velikánske a na chod kráľovstva nízke dane postačovali. Medzitým Nero doskúmal mapu frakcií Caldáries vydal sa na ďalekú cestu po pobreží.  Cestoval bez ťažkoodencov, aby ho nezdržovali, od kráľa dostal koňa, plnokrvného žrebca, ktorý trielil ako drak krajinou plnou nástrah.  Stromy popri pobreží sa míňali, vlny bičovali pobrežie.

Posol Nero pod záštitou Rhodcovského kráľovstva po dvoch horúcich dňoch dorazil do Sargothu, hlavného mesta Nordského kráľovstva. Pri príchode k bráne mesta si všimol, ohromnú stavbu, múry sa vypínali vysoko do neba. Nero si to namieril rovno do hradu. Pozdravil stráže a vypýtal si stretnutie s kráľom Ragnarom. Kráľ Ragnar predstúpil pred posla, špicatú bradu zdobil šľachtický náhrdelník a pod ním šľachtické oblečenie. Posol Nero sa uklonil a kráľovi predal list, ktorý bol od kráľa Gravetha. Po odovzdaní sa Nero vydal na spiatočnú cestu do Rhodcovského kráľovstva. Cestou ho ale postihla nepríjemnosť.

Kôň počas cvalu náhle stratil rovnováhu a zlomil si nohu. Nerovi bolo ľúto trápiaceho a skučiaceho zvieraťa, vytiahol meč a ukončil trápenie koňa. Do Rhocovského kráľovstva to bol iba kúsok a tak ho Nero absolvoval pešo. Prišiel do hradu v meste Jelkala a kráľovi predal správu o tom, že list úspešne doručil. Kráľ Graveth sa veľmi potešil a ponúkol Nerovi prácu za žold, teda aby za kráľa bojoval. Nero ešte s rozhodnutím chcel počkať, nakoľko veľmi emociálny zážitok bol pohľad na trápiaceho sa koňa a následne jeho usmrtenie, nevedel, či danú prácu príjme, toho času sa v aréne konal šermiarsky turnaj.
 

4. Turnaj

Za prihlásenie do turnaja neplatil účastník žiadne denáre. Výherca turnaja vyhral 1000 denárov. Spôsob boja bol muža proti mužovi, celkom 64 účastníkov. V každom z kôl vypadol jeden z dvojice. Bojovalo sa drevenými replikami mečov, aby sa predišlo zraneniam. Nero hneď v úvodnom súboji zlyhal. Po pár sekundách boja padol na lopatky. Majster arény, organizátor turnaja v ňom ale videl akýsi talent. Preto mu dovolil štartovať ešte raz, no ak by Nero zlyhal, nadobro by skončil. Súboje boli namáhavé, plné nervov, potu. Nero po novom štarte nezaváhal ani v jednom zo súbojov a s prehľadom vyhral turnaj. Porazil zbrojnošov, i miestneho vazala.

Kráľ Graveth privítal víťaza na večeri, ponúkol mu chutné jedlo a možnosť spoznať sa s ostatnými kráľmi, či vazalmi. Vazali boli šľachtici, zemepáni, ktorí vlastnili hrady, či územia v Rhodcovskom kráľovstve, mali postavenie kráľa, no príkazy k vojenským výpravám prijímali od Gravetha, kráľa Jelkaly. Nero pri chutnej večeri spoznal vazala Etroska, Grundwalda a pani Janab. Pani Janab bola dcérou vazala Etroska a nebránila sa príjemným pohľadom na Nera či opačne.  Nero pristúpil k pani Janab, vyžarovala z nej príjemná a hrejúca aura dotváraná béžovým vzorom na tmavočervených šatách. Vyzerala očarujúco a Nero z nej nemohol spustiť oči.

Predstavil sa pani Janab: ,,Krásna paní, je mi potešením vás poznať, som Nero. Služobník kráľa Gravetha´´ - riekol. Ona odvetila:,, Ó áno, pán Nero, aj mne je obrovským potešením spoznať takéhoto šarmantného udatného bojovníka z arény.´´ Nerovi bolo jasné, že si môže nachýliť priazeň pani Janab, rozlúčil sa s princeznou, brány hradu sa zavreli. Nero si to namieril rovno do miestneho hostinca, dúfal, že tu nájde potulného trubadúra, či básnika. Pri vstupe do hostinca si všimol starčeka vyššej postavy pri stole. Ten si prehliadal si muža, Nera, ktorý práve vstúpil do hostinca. Starec kývol rukou na znak toho, aby si Nero prisadol k stolu. Nero si prisadol k starčekovi a spýtal sa ho, či by ho bol ochotný naučiť báseň. Báseň bola toho času veľmi účinnou zbraňou na získanie si priazne od žien, či princezien.  Starec povedal:
 ,,Áno, opakuj po mne:´´ - zhlboka sa starec nadýchol a začal:

,,Moja milovaná princezná,
vždy keď vás uzriem,
líce sa mi sčervená,
bez vás sám aj umriem.´´

Nero tento verš zopakoval po starcovi a za odmenu dal starému pánovi 150 denárov. Nero podvečer mieril k hradu, chcel sa pokúsiť navštíviť pani Janab, no videl, že pred vchodom do jej veže stojí stráž seržantov. Vedel, že v takýchto neskorých hodinách ho nepustia k princeznej. Otočil sa, po pár metroch ho za ruku chytila žena v čiernej búrke a odviedla ho do tmavých ulíc Jelkaly. Vykvitlo, že je to vychovávateľka princeznej. Tá s princeznou trávi čas počas dňa, keď nie je na verejnosti. Povedala, že má Nero na princeznú počkať pri fontáne na kraji mesta, kde nikto nechodí. O pár minút sa obaja stretli. Obaja boli ako hrdličky. Šťastní, žili akoby jeden pre druhého. Nero nemal slov na princezninu krásu, spýtal sa:
,,Drahá pani, chceli by ste chvíľu poézie?´´
Princezná odpovedala:
 ,,Ó áno, môj pane, poézia je u mňa jedna z najobľúbenejších.´´
Nero sa nadýchol, chytil pani za ruku a riekol jej:

,,Moja milovaná princezná,
vždy keď vás uzriem,
líce sa mi sčervená,
bez vás sám aj umriem.´´

Princezná bola dojatá a ich vzťah to len utvrdilo. Obaja však mali na pamäti, že je rozdielne postavenie Nera a princeznej v spoločnosti, nemohli sa verejne prehlásiť za pár. Za pár sa môžu vyhlásiť až vtedy, ak bude Nero aspoň vazal Rhodcovského kráľovstva, alebo slávny dobyvateľ. Hrdý párik sa rozlúčil. Čo však Nero netušil bolo to, že do mesiaca sa princezná vydala za veľmoža, no od posledného stretnutia s princeznou na ňu úplne zabudol, sústredil sa na iné veci.
 

5. Výprava

Nero dostal zavčas rána dekrét od poštára. Kráľ Graveth, ako vojnový maršál zvolával všetkých vojakov na nádvorie na deviatu hodinu.  Nádvorie bolo plné vojakov a tak sa Nero predrel až dopredu pod balkón kráľa Gravetha. Kráľ vystúpil pred vojsko, vydal mu inštrukcie k boju, kde ich oboznámil, že sa kráľovstvo chystá na útok proti Sarradínskému sultanátu, konkrétne na mesto Šariz. Vojaci burácali mečmi o štíty a celú akciu sprevádzali vojenské pokriky, ktoré dodávali vojakom odvahu. Nero sa pripojil k 22. kavalérii, ktorá bola vedená vazalom Etroskom, s ktorým si začal Nero celkom rozumieť, stali sa priateľmi. Úmorná cesta po púšti vyšťavila nejedného vojaka.  Nakoniec pred večerom vojaci prišli pred brány Šarizu.

Celá armáda Rhodcovského kráľovstva stála pred veľkým rozhodnutím, či zaútočiť ihneď, alebo počkať pár dní, kým si vojsko oddýchne. Kráľ Graveth, veľký taktik po dlhom rozmýšľaní vydal rozkaz na začiatok obliehania mesta. Mestské hradby boli obkľúčené, karavany prevážajúce potraviny povraždené. Vojaci postavili katapulty a baranidlo. Po celej prebdenej noci sa konečne podarilo zariadenia dostavať. Katapulty začali bombardovať mesto. Rinčalo sklo, rozbíjali sa širokánske veže v centre mesta. Po hodinovom bombardovaní sa muži ujali baranidla a spoločne s pechotou vykročili pred bránu. Nad bránou na hradbách číhali nepríjemní lukostrelci.

Lukostrelec nepríjemne zasiahol Etroska, ktorý koňom práve cválal okolo hradby. Šíp ho zasiahol presne do krku a ten v krátkej chvíli vykrvácal a nejavil známky života. Nero bol poverený kráľom Gravethom, aby viedol svoju divíziu, smrť priateľa Etroska ho zarmútila, no vojsko muselo pokračovať v útoku.  Nero so skupinou kavalérie skryli za baranidlo, vyčkávali, pokým chlapi baranidlom prerazia bránu do mesta a vtrhnú dnu. Brána sa rozletela na márne kúsky a hlasitým vojenským krikom vtrhli Rhodi dovnútra. Vraždili všetko, čo im prišlo pod meč, mužov, vojakov, deti i ženy. Krvavý masaker trval hodiny a vyžiadal si mnoho životov na jednej či druhej strane.

Svoju prevahu dokázali využiť Rhodi, ktorí porazili obranné vojská v centre mesta. Všetci výskali: ,,Víťazstvo!´´ No ešte tak tomu nebolo. Poslední obrancovia mesta sa stiahli do hradnej veže, aby sa postavili na posledný odpor. Do hradu vtrhol kráľ Graveth, pešiak a Nero. Boli v nevýhode, boli iba traja proti ôsmym obrancom. Začali sa boje, oceľ škrípala, štíty sa drvili, boj nemal víťaza. Na strane Rhodov ostal Nero s kráľom Gravethom.  Kráľ Graveth neudržal rovnováhu a spadol, v tom ho chcel jeden zo Sarradinov zabiť, zahnal sa. Nero tomu chcel zabrániť a hodil dýku smerom, kde ležal kráľ. Dýka sa zastavila až v srdci Sarradina, ktorý sa práve chystal zabiť kráľa. Zachránil kráľovi život a následne pobil dvoch preživších Sarradinov.

Konečne mohli Rhodi osláviť víťazstvo a taktiež aj ich rozšírené územie v Caldérii. Kráľ po namáhavom boji poďakoval Nerovi za jeho odvahu pri boji a aj za záchranu života. Ako odmenu ho menoval vazalom ešte v ten deň. Do daru dostal aj Šariz - bývalé hlavné mesto Sarradinského sultanátu. Bolo jasné, že okrajové mesto kráľovstva, najmä v púšti bude čoskoro napadnuté nepriateľom. Preto zaradil vojakov do hradnej posádky a dal vybudovať žalár. Zzrekonštruovať strategické budovy, ktoré boli poškodené pri obliehaní mesta katapultmi. Nero bol veľmi šťastný, že si ho kráľ Graveth obľúbil a aj preto, že dosiahol vysoké víťazstvo.
 

6. Mesto Šariz

Deň po víťazstve Rhodov sa Nero usadil na hrad v meste Šariz. Bol pánom tohto mesta a mohol robiť  to, čo si zažiadal. Mal nadbytok jedla, vína. Počas celého dňa ale chodil po meste, kontroloval škody, zoznamoval sa s obyvateľstvom. Nero príjemne vystupoval pred občanmi, ktorí si ho obľúbili a boli mu verní. Obyvateľstvo pestovalo zeleninu, ovocie na okraji mesta. Nero si svoju vládu užíval plnými dúškami, aby privítal ostatných panošov na hrade, zorganizoval rytiersky turnaj. Na hrade sa zišlo mnoho ľudí, známych i neznámych. Medzi nimi sa dostavil aj nečakaný hosť! Bol to Chán Li z Kéritského chanátu. Nero bol udivený, aký odev mal tento panovník žltej pleti. 

Na jeho odeve prevládalo zlato. Vybíjané puzdro na meč, vlasy v cope, úhľadný pán. Spomedzi šikmých očí vykukoval široký nos. Chán Li ovládal aj reč Rhodov a plynulo rozprával touto rečou. Po skončení hier na hrade všetci holdovali vínu. Chán Li sa dal do reči s Nerom. Chcel sa baviť o niečom osobnom a tak odišli do Nerovej komnaty, kde bol ich rozhovor súkromný.  Chán Li mal nápad: ,,Nero, si udatný bojovník, sľúbim ti veľkú odmenu, ak porazíme kráľa Gravetha.´´ Nero dlho váhal. Kráľ Graveth v ňom objavil niečo, vďaka čomu sa stal vazalom Rhodcovského kráľovstva. Ak by však kráľa Gravetha porazil, patrilo by mu celé Rhodcovské kráľovstvo a prakticky by ovládol celý juh krajiny Caldárie. Ovládol by teda najsilnejšiu frakciu a mohol by bezstarostne vládnuť.

Ponuku prijal a potajme sa s Chánom Lim pripravoval na útok. Vyrazili zo Šarizu. Na mustangoch upaľovali krajom, rozľahlou púšťou, ihličnatými lesmi.  Obaja dorazili do Jelkaly. Kráľ bol na hrade. Vyčkali teda, až všetci v meste zaspia, aby mohli zaútočiť. Nero s Lim vyšli po kamenných schodoch na hradby, ich kroky nasledovalo lezenie na hradnú vežu. Hradná veža bola tvorená kameňom s okrasnými výstupkami, na ktorú teda nebolo ťažké vyliezť. Potichu otvorili okenicu a vstúpili do tmavej kráľovskej komnaty. Kráľ Graveth hlasno chrápal a bolo ho ľahké spoznať v miestnosti, aj keď tu bola úplná tma. Chán Li zažal olejový lampáš. Obaja si všimli, že okrem kráľa Gravetha a jeho manželky sú v miestnosti aj 2 deti. Deti neboli kráľove, no bola by obrovská trauma, keby sa deti ráno zobudili a uvideli by kráľa s podrezaným hrdlom.  Aby sa dokázali kráľa zbaviť vymysleli náhradný plán. Bolo známe, že kráľ Graveth skoro ráno rád vychádza na balkón ešte za svitu a pozoruje siluetu hradieb kdesi v diali.  Opustili preto komnatu, zatvorili okenicu a zostúpili na hradby po veži. Nadránom sa ukryli do stohu slamy, ktorý bol pred hradným balkónom.

Li zahliadol kráľa a zašeptal Nerovi: ,,Aha, už ide! Priprav sa.´´ Nero bleskurýchle otvoril oči, zobral do ruky pripravenú dutú drevenú trúbku, do ktorej vložil otrávenú šípku. Zhlboka sa nadýchol a fúkol z celej sily do trúbky. Zásah! Kráľ Graveth bol zasiahnutý šípkou do pleca, kde nemal brnenie.  Nevedel, čo ho zasiahlo, myslel si, že ho uštipla včela a tak inštinktívne rukou prešiel po pleci. Šípka odpadla a kráľ si ju nevšimol. Kráľ po chvíli hladkania si pleca odišiel dovnútra.  Napoludnie bolo vyhlásene, že kráľ ochorel. Aby na Nera nepadlo podozrenie, bol ´´navštíviť´´ kráľa v jeho ťažkých chvíľach. Kráľ Graveth si poprial, aby všetci opustili miestnosť okrem Nera. Graveth ležal na posteli takmer bezvládne, bolo počuť iba jeho hlasné dýchanie a očami klipol iba raz za čas. Požiadal Nera, aby pristúpil bližšie. Nero sa naklonil nad kráľa a ten mu povedal: ,,Nero, udatný bojovník.

Chcem ti z mojej poslednej vôle odkázať mesto Jelkala, budeš pánom celého Rhodockého kráľovstva.´´ Nero stisol kráľa za ruku a ten v tom momente vydýchol. Ako kráľ chcel, tak sa aj stalo. Nero sa stal novým panovníkom Rhodockého kráľovstva, dlho premýšľal nad tým, že usmrtil kráľa, hoci kráľ bol už starý a hrad by mu dal do daru aj keby ho nezabil.  Nero bol oficiálne menovaný za Lorda Nera. Nerov sen sa stal skutočnosťou a ovládal prakticky nadpolovičnú väčšinu kraja Caldária, bol ako Boh! Neobmedzovaný, s nadľudskou silou.

7. Sny si pýtaju dane

Lord usadol na svoj stolec v Jelkale. Urodzený pán sa postupne zmenil na krvilačného vládcu. Bol krutý, mal neobmedzenú noc. Organizoval rozsiahle výpravy a s verejnosťou sa nestýkal. Viedol samotársky život a nestretával sa ani s Franzom, ktorý mu umožnil dávno vstup na Caldáriu. Vládca vládol krutovládou vyše 2 rokov, nezaujímal sa o okolie, zvýšil dane a znepriateľoval si obyvateľstvo. Urobil si mnoho nepriateľov a taktiež zabudol na starého priateľa, ktorý mu dopomohol k moci. Chán Li. Tento Kéritský panovník sa pomaly po dvojročnom čakaní pripravoval na protiúder zatiaľ čo Lord Nero o tomto ani nemal mienku. Jedného dňa bol Lord Nero oslovený poslom, ktorý mu priniesol list zapečatený Kéritskou pečaťou.

8. Starý (ne)priateľ

Chán Li sa stal po nástupe k moci Lorda Nera vyvrheľom. Neznamenal v spoločnosti Rhodov nič a Nero sa za ním ani len neobzrel.  Po prečítaní listu zistil, že Kéritský chanát vyhlásil Rhodcovskému kráľovstvu vojnu! Chanát zhromažďoval ohromné vojsko a pripravoval sa na rozsiahle vojnové ťaženie naprieč celou Caldáriou. Pod velením Chána Lí-ho vojsko ničilo jednu frakciu za druhou. V susedstve chanátu padol za obeť Sarradinský sultanát a ostal rozdrvený na prach. Všetci Emíri, vládcovia sultanátu padli do zajatia chanátu. Vaegirské a Svadské kráľovstvá boli porazené na hlavu. Ako poslední zostali Nordi a Rhodi. Nordické kráľovstvo na severe a Rhodské kráľovstvo na juhu.

Skaza sa šírila celou krajnou. Chanát neskutočnou silou ako mašina si podmaňoval a ničil celú krajinu. Významné mestá Nordov padli. Kráľ Ragnar spomedzi všetkých panovníkov stačil utiecť a dostavil sa do Jelkaly, aby sa dal na finálny odpor voči Keritskému chanátu. Z východu padali jednotlivé mestá Rhodov, niekoľkotisícové armády kosili mesto za mestom. Šariz vyhorel. Posledným stojacím mestom ostala Jelkala. Chanát so všetkými mužmi zeme sa pripravoval pred mestom Jelkala na ničivý útok proti Rhodom. Lord Nero posilnil hradné stráže a do svojích radov naverboval čo najviac vojakov. Boli medzi nimi nájomní žoldnieri, sedliaci, ženy.  Chán Li s bielou vlajkou pristúpil k bránam Jelkali, žiadal si stretnutie s Lordom Nerom. Ten jeho požiadavke vyhovel a stretli sa. ,,Tak sa znovu stretávame kamarát. Dávam ti možnosť vzdať sa a sľubujem, že bude s tebou dobre narábané, dostaneš jedlo 2 krát za deň a slamený nocľah.´´ - povedal Li.

Lord Nero apeloval: ,,Tieto hradby udržali v minulosti nájazdy Vaegirov a odolali, máme plné mesto obrancov a budeme bojovať do posledného muža.´´ Znova Chán Li: ,,Ako si praješ, no ver, že po dnešnom boji vstane iba jeden.´´ Lord Nero prikývol a zišiel z hradieb do útrob mesta. Chán Li strategicky rozmiestnil vojakov a katapulty. Začalo sa obliehanie mesta. Katapulty pálili na mesto jeden balvan za druhým. Ničivé strely rozbíjali budovy, veže, hradby. Vojaci húževnato bránili mesto a na útok nepriateľa reagovali lukmi a kušami na pozície katapultov. Širokánska rovina popred Jelkalu bola plná Kéritských vojakov pripravených vraždiť. Nepriatelia po dlhom úsilí a bombardovaní prelomili mestskú bránu a vpadli do mesta. Urputné krviprelievanie sprevádzal vojenský krik, i krik trpiacich vojakov. Lord Nero burcoval svojích zverencov do útoku. Kričal: ,,Do nich! Dajte im! Nech ochutnajú zúbkovanú Rhodskú oceľ!´´ Obrancovia mesta bránili z plných síl.

Využívali užšie ulice mesta, kde mali na odpor lepšie podmienky proti presile nepriateľa. Nič to však nebolo platné straty na oboch stranách, všade samá krv. Chán Li si prebíjal cestu k hradnej veži. Lord Nero vedel, že čoskoro sa stretne s Chánom Lim zoči-voči v boji o holý život. Po hodinách boja, vyvražďovania, vypaľovania budov bolo mesto dobité. Dvadsať obrancov v hradnej veži čelilo proti štyridsiatim Kéritským vojakom, ktorých viedol Li. Rhodi zabarikádovali hradné drevené dvere, aby nepriateľa aspoň zdržali. Kráľ Ragnar a Lord Nero nastúpili bok po boku, ako keby bratia bojovali v bratskej vojne. Obaja kričali: ,,Nič im nedarujte! Pobite tie zvieratá!´´ Dodávali vojakom odvahu čeliť nepriateľovi. Vojaci chanátu vtrhli cez rozbité ťažké drevené dvere dovnútra. Kériti čelili poslednému povstaniu Rhodov. Každý bojoval, čo mu sily stačili, pot stekal potokmi, meče drnčali, lámala sa oceľ. Li si razil cestu k Nerovi, keď sa stretol proti kráľovi Ragnarovi.

Šľachtic vytiahol svoj lesklý meč, kde mal vyrytý erb Nordov, ktorí už v tom čase neexistovali. Ragnar túžil po pomste. Ragnar neváhal a rovno zaútočil na Li-ho, ktorý jeho pokus zblokoval, šermiarska výmena pokračovala. Li bol šermiarsky vyspelejší, a so zahnutou šabľou dokazoval, že v boji má navrch. Po rýchlej otočke ho Ragnar mečom porezal na pravej ruke. Li-ho to tak rozčúlilo, že útočil ako besný, svojimi šikmými očami hľadel priamo do očí Ragnara a sústredil sa nato, aby svojho nepriateľa skolil. To sa mu aj podarilo, zahnal sa mečom tak silno, že Ragnarovi odsekol takmer celú dĺžku meča. Kráľ Ragnar zostal iba so štítom čeliaci Li-mu. Ten ho dobíjal a dorážal, až sa štít rozpadol.

Chán nemal žiadnu ľútosť a bezbranného muža prebodol svojou zahnutou šabľou. Kráľ od bolesti vykríkol a aj vydýchol naposledy. Li sa poobzeral naokolo a videl, ako Nero doráža posledného Kéritského útočníka. Zostali už iba dvaja. Dvaja hrdinovia čeliaci proti sebe. Kedysi priatelia, teraz nepriatelia. Obaja na seba upriamene hľadeli a čakali, čo sa bude diať.  Chán vyzbrojený krúžkovým brnením, zahnutou šabľou a oceľovým štítom čelil Lordovi, vyzbrojenému šupinovým tvrdeným brnením, šermiarskym majstrovským mečom a dreveným štítom, na ktorom bol namaľovaný erb Rhodcovského kráľovstva.  Obaja unavení bojom začali bojovať oceľou na život a na smrť. Silné údery mečov sprevádzali potoky potu oboch aktérov. 

Zuby škrípali, raz sa bránil jeden, potom druhý, Nero bol šikovný, i keď nemal prevahu dokázal to využiť, šmykol sa popod nohy Li-ho a zozadu ho prebodol mečom. Mocný chán padol na kolená, Nero sa k nemu zohol a do ucha mu pošeptal:,, To bolo za kráľa Ragnara.´´ Svoj meč vytiahol z chána a obtrel si ho doň. Rhodcovské kráľovstvo vyhralo bitku o svoju existenciu. Lord Nero nemohol tomuto zážitku uveriť. Zabil Chána Li-ho. Svojho priateľa z minulosti. Tento zážitok zmohol Nera tak, že krátko po veľkolepom víťazstve svoj dobrodružný život zavesil na kliniec, vymenoval nového kráľa Rhodov, ktorým bol jeho dávny priateľ Franz, ktorý sa v čase vojny nachádzal na mori a zostarol.

9. Domov

Nero, už nie Lord sa vrátil domov do svojho rodného kraja. Keď vstúpil do dverí ich meštianskeho domu, uvidel, že ich dom má iného majiteľa. Preto sa ho spýtal: ,,Dobrý pán domáci, neviete, kde sa nachádza predchádzajúci majiteľ tohto príbytku?´´ Majiteľ odpovedal:,, Ó áno, urodzený pán. Pani, ktorá tu bývala sa odsťahovala na kraj mesta do chatrče blízko hája pri lese.´´ Nero sa poďakoval a celý natešený mieril k háju pri lese. Cestou si všímal krásy svojej krajiny, vysoké končiare, údolia, rieky. Nero si všimol chatrč. Pôsobila veľmi staro a bola v žalostnom stave.

Nero vstúpil dovnútra a uvidel zúboženú ženu sediacu pri okne. Zvolal: ,,Mamko moja, vrátil som sa!´´ Žena zosmutnela a odpovedala ,,Nero, si to ty? Vrátil si sa z potuliek naprieč svetom?´´ On odvetil: ,,Áno, mamko, čo vy? Kde je otec?´´ Žena sa rozplakala a trhaným uplakaným hlasov vyslovila: ,,Tvoj otec zomrel na mori pri obchodnej ceste. Krátko nato som prišla o zrak a prišla som o prácu, nemala som z čoho platiť dom, v ktorom sme bývali.´´ Nero zosmutnel, objal svoju matku a prisahal jej, že ju už nikdy neopustí. Sníval o tom, že bude mať slávu.

Dosiahol ju, takmer prišiel o všetko, o otca, matku, životnú lásku a takmer aj o život, chamtivosť ho pripravila o ľudskosť, ktorú mu prinavrátila chorá a trápiaca sa matka trpiaca v chatrči. Od tohto momentu nikto nič o Nerovi ani jeho matke nepočul. Hovorí sa však, že sa z chatrče odsťahovali a žijú v ďalekej Jelkale, Nero slúži kráľovi Franzovi ako potupný služobník, aby mal peniaze na prežitie pre seba a matku.

Článok napísal: Martin Chlebovec
Pôvodne uverejnil na: http://www.mamtalent.sk/nerov-vzostup-v-caldarii.phtml?program=1&ma__0__id_b=19163

Prístupov 7725

Kvalita článku