V roku 2023 som bol pracovne v Thajsku, konkrétne v hlavnom meste Bangkok. Rád by som sa podelil, čo som tam videl, i keď nemusí ísť o najzaujímavejšie veci, skôr o techniku, nejaké to jedlo a tak... Nachádzal som sa v severnej časti Bangkoku, oblasti Nonthaburi, čo je defacto dnes už čast Bangkoku, i keď historicky ide o samostatnú provinciu. Vôbec po prvý krát som letel a bolo to ozaj zaujímavé.

Prvá vec, ktorú som zaregistroval po výjdení z letiska bol horúci vlhký vzduch. Následovala cesta k automatu, ktorý pridelil číslo oficiálneho taxíka a ten vás odviezol na fixnú cenu do konkrétnej časti mesta. Thajci sú veľmi úslužní a na znak poďakovania sa aj klaňajú so zopnutými rukami.

Káble
Vedenie káblov v meste je niečo extrémne. Rozsiahlu zamotanú spleť káblov na stĺpoch lemujú voľne vysiace káble. Nikdy som sa neodvážil chytiť voľne vysiaci kábel do ruky, nechcel som riskovať, že v ňom náhodou bude šťava. Niektoré ale vyseli len niekoľko centimetrov na hlavou.

Poplatky pri použití karty
Pri výbere z bankomatu sa vám stiahne fixný poplatok. V mojom prípade to bolo 7€ pre kartu od SLSP. Rovnaký poplatok to sťahovalo aj pri každej platbe kartou skrz terminál. Je preto výhodnejšie vybrať hotovosť, najlepšie väčšiu, ktorá vám pokryje celý pobyt, aby ste nemuseli X-krát platiť 7€ za viacnásobné výbery.

Dátum
Mal som svoj firemný notebook a pri vyhľadávaní cez Google som si všimol, že navrátené výsledky majú pri časovej značke poslednej zmeny (dátum úpravy) zvlášty formát dátumu, ktorý obsahoval vysoký rok a za tým BE. Výsledky s časovou značkou mali tento čas (napríklad 2 October BE 2566), ktorý odpovedá thajskému solárnemu kalendáru a Google tieto nastavenia natívne používa podľa krajiny v ktorej využívate google.com.

Autá
Čo ma veľmi zaujímalo, to boli autá... Vôbec prvé auto, ktorým som sa viezol bola Toyota Innova. V interiéri som si všimol viaceré tuningy z Aliexpressu, či Wishu v podobe hlavice radiacej páky, rôzne čačky, držiaky telefónov a podobne. Za celú dobu som videl iba jedno auto, ktoré nemalo kožený interiér. Inak všetky autá boli stále naložené v plnej výbave a v koži, nevidel som jediné auto bez klimatizácie, tu je to nutnosť... Každý si kúpil auto, na ktoré mal, ale v plnej výbave. Mnoho áut malo nepriehľadné čierne fólie a to vrátane čelného skla a predných bočných skiel. U nás niečo nemysliteľné...

Čo sa týka vodičov, jazdili strašne. Žiadne smerovky, najmä na diaľniciach si vytvárali samostatný pruh aj v odstavnom pruhu, ak schádzali na najbližšom zjazde. Kupodivu ale nikto netrúbil, ani keď sa niekto pral do križovatky, keď tam nemal čo robiť a zablokoval celý smer. Iné to bolo už ale v časti downtown, tam by som to prirovnal k európskej náture, najmä čo sa týkalo agresivity, nervov, trúbenia. V downtowne bolo viac vidieť európske značky áut, Mercedes S-class, BMW, najmä SUV verzie a tiež občasne aj Volvo S90.

Najrozšírenejším autom boli Toyoty, videl som modely, ktoré sú populárne aj u nás, ale našli sa aj modely, ktoré som predtým nevidel, napríklad v tom čase model Alphard s veľkým predným grilom. Do popredia sa tu jednoznačne dostávali aj čínske značky áut ako MG, HAVAL. Našli sa aj Mazdy v modelových radách CX, ktoré u nás ani nemáme.

Veľké zastúpenie medzi bežnými autami, ale najmä taxíkmi mali Toyota Corolla a Auris. Taxíky nikdy nemali fólie, ak išlo o oficiálny taxík a ako taxík nikdy nemali ani Easy Pass (krabička na automatické zaplatenie za diaľnicu) a vždy museli pri vjazde na diaľnicu platiť v hotovosti. Väčšinou ste im peniaze nato dávali vy. Ak išlo o šoféra neofiko taxíku, tak to dokázal zaplatiť aj on z vlastných a v aplikácii prirátal k celkovej sume túto podlžnosť. Tieto brány na platbu vyzerali ako bežná colnica. Autá s Easy Passom prechádzali prakticky bez zastavenia a mali svoje pruhy a ostatní išli stále po rampu a zaplatili fyzickému pracovníkovi naruku.

Niektorí to s klímou v autách až preháňali. Neraz som videl taxikára, najmä neoficiálnych taxíkov, ktorí fungujú cez aplikáciu Grab, pričom mali v aute 15 °C a šoférovali v zimušnej vetrovke a čiapke. Mali úplne orosené sklá z rozdielu teplôt. Auto vyzeralo ako nanuk :-)

Zaujímavo bývali niekedy situované aj diaľnice, ktoré boli na pilieroch a pod nimi viedla štandardná cesta bez poplatku. Ak bol v krajine sviatok, diaľnica bola otvorená zdarma a nebolo nutné platiť, ani pri okienku nikto nebol. Keďže väčšinou boli cesty, ktoré mali v jednom smere 2 a viac pruhov, veľmi často boli ponad cesty nadchody.

Široké zastúpenie v úžitkových vozidlách mala Toyota s modelom Hilux, kedy asi každá, ktorú som videl mala vykuchaný katalyzátor, downpipe a bola naftová. Zaujímavé boli aj rôznorodé nadstavby, s ktorými sa vyskytovali. Nehovoriac o tom, že v mnohých otvorených verziách sa na korbe prepravovali ľudia, ktorý tam ležali, alebo aj sedeli. Znova niečo, čo u nás uvidíte maximálne na dedine a skôr pri traktoroch, ako pri autách.

Toyota Hilux s nadstavbou, v pozadí nadchod

Medzi kamiónmi (ťahače) mali najväčšie zastúpenie modely od HINO, čínskeho výrobcu. Menšie nákladné autá boli najmä ISUZU, ale našli sa aj Nissany, či Mitsubishi.

Neskôr som si začal všímať aj iné staršie autá, ktoré sú v danom podnebí veľmi zachovalé a dôverne ich poznáme aj tu... Nebolo ich ale veľa, nenarazili ste na nich každú chvíľu, ak bola možnosť, tak som cvakol.

BMW E36 s M3 krídlom

Peugeot 406

BMW E36

BMW X1

Volkswagen Passat B5.5

Našli sa aj zaujímavé raritky...

BMW E30 sedan naľavo, Golf MK1 Cabrio napravo


Ford Mustang Mach 1, fotené narýchlo cestou na letisko z taxíka...

Prechádzanie cez cestu
Spočiatku bol pre mňa celkom problém prechádzať cez cestu, nakoľko som sa stále obozrel do opačnej strany podľa zvyku. Autá tu totiž jazdia tak, ako v Anglicku, teda vľavo s volantom napravo. Musel som si tak stále porozmýšľať pri prechádzaní cez cestu, aby som sa obozrel do správneho smeru, radšej do oboch, i keď šlo len o jednosmernú dvojprúdovku. Rovnako tak mnohí vodiči, najmä na skútroch jazdili aj na červenú, bolo preto nutné dávať pozor aj na to, lebo červená nie je stena...

Odpad
V Bangkoku sa vyprodukujú neskutočné tony odpadu. Vo večerných hodinách je vidieť, že obyvatelia vynášajú vrecia s odpadkami na chodník, kde ich nechávajú ležať a pravedpodobne neskôr večer, alebo v noci chodí zvozové auto. Ráno som vrecia prakticky nevidel, možno záležalo na aktuálnej lokalite a početnosti zvozov...

Odpad z Bangkoku odchádza najmä lodnou dopravou, čo som mal možnosť vidieť z ostrova Ko Kret na rieke Chao Phraya. Kontajnerové plavidlá (bárky) s odpadom boli pospájané a ťahané remorkérmi, ktoré boli vpredu, ale aj vzadu na korekciu smeru. Takto sa to opakovalo a išli plavidlá za plavidlami po dobu celých hodín.

Na danej rieke bolo vidieť aj "vytunené  loďky", podobne, ako to poznáme z rôznych reelsov a memečiek, i keď som tu nevidel hard-core lode s V8 s 3 barovým turbom, mali skôr menšie motory, ale tiež dosť hlučné.

MHD na vode
Na rieke funguje aj MHD loďou, ktorú som tiež vyskúšal. Za niečo menej než euro ste mohli cestovať až do poslednej zastávky, pričom ste si mohli užiť myslím viac, než hodinovú plavbu. Kapitán lode sa riadil heslom, nezastavujem, máme zpoždení! Vždy pri zastávke spomalil, zapol spätný chod naplno, aby sa loď na moment zastavila a cestujúci naskakovali. Ak nastupovalo viacej ľudí, tak ju aj uviazali.

Inšpirácia Amerikou...
Thajsko je inšpirované americkou kultúrou v rôznych oblastiach. Napadne ma zhruba toto, ale určite je toho viacej... Bežné dvere používajú americké guľové kľučky, ktoré je možné otáčať do oboch strán a najčastejšie majú integrovanú kľučovú dierku priamo v kľučke. Americkým štandardom odpovedali aj pisoáre, malé kachličky, či dvere na verejných záchodoch. Rovnako tak americké zásuvky s plochými kolíkmi. Domino's pizza je v Bangkoku na každom rohu a tak som tiež ochutnal americkú pizzu a nie raz. Bola ozaj dobrá, chutili mi aj olivy, ktoré bežne nemusím...

Celkom populárne boli aj donutárne, ktorých bolo ozaj veľa.

Jedlo, nápoje a Indická reštaurácia
Prvé jedlo, ktoré som v thajsku vyskúšal bola kari ryža spolu s (asi bravčovým) mäsom. V danej reštaurácii to fungovalo tak, že ste si objednali hlavné jedlo, t.j. kari ryžu na určitý spôsob, vrátane pálivosti + mäso k tomu ako príloha. V menu bola úroveň pálivosti vyjadrená obrázkami chilli papričiek od 1 do 5 a tiež tam bola možnosť kids. Nakoľko nie som kid, išiel som do najmenej pálivej hodnoty a to 1.

Aj to bolo na mňa extra pálivé, možno k tomu prispelo aj to, že som si k tomu nedal jahodový milkshake ako osadenstvo, ale limetkovú sódu. V ďalších dňoch som objavoval rezance na mnoho typov, ktoré varia, vrátane tých priesvitných. Vyskúšal som aj shabu-shabu, kde mi suroviny do polievky doviezol autonómny robot.

Trochu ma zaskočilo, že thajskí kolegovia na mňa pozerali ako na zjavenie, keď som si v Starbucks kúpil ľadovú kávu - frappe na osvieženie vo vysokých teplotách. Všetci ostatní si vždy dávali výhradne horúcu kávu, ale možno to malo pre nich lepší efekt, nakoľko si neprivodili rozdiel teplôt. Celý 20 dňový pobyt som prežil bez choroby, v minulosti som celkom pravidelne rok čo rok mával angínu v Bulharsku počas dovoleniek.

Bol som mojim šéfom v jeden večer pozvaný do indickej reštaurácie a mal som z toho ozaj zmiešané pocity... Reštaurácia na prvý pohľad pôsobila čisto a mala mnoho čašníkov, ochutnali sme kuracie biele mäso na rôzne spôsoby. Priestor obsahoval hlavný koridor, kde stáli čašníci a na vyvýšenej platforme (pol schod) boli jednotlivé stoly. Každý čašník má svoj stôl, alebo maximálne dva. Stále sa na vás pozerá a je pripravený kedykoľvek promptne reagovať, ale pôsobilo to na mňa až nepríjemne...

Následne som navštívil záchod... Ten bol priamo situovaný do reštaurácie od baru a bol iba za závesom z c-čok. Pri vchode na záchod ste museli vôjsť a následne počkať, kým sa c-čka ustália a zneviditeľnia vás pred zbytkom reštaurácie a môžete vykonať potrebu bez toho, aby vás videli. Pisoár pôsobil fresh, že ma až prešla chuť jesť.

Pri platbe šéfikovi, ktorý ma pozval nezobralo kartu a tak som tú večeru, na ktorú som bol pozvaný musel zatiahnuť ja. Najdrahšia večera pre dvoch v Thajsku za celú dobu. Skoro -100 za hlavné jedlo + niečo extra na ochutnanie... Tak vďaka za "pozvanie", ešteže nabudúce nebude.

Iné reštaurácie a puby
Vyskúšal som rôzne reštaurácie, aj bary. V Bangkoku je dozaista komunita angličanov, ale aj rusov, čo som mal možnosť vidieť. Sú tu typické anglické bary, kde môžete ísť na dobré čapované pivo a popri tom pozerať Premier League. Najbežnejšie pivo v Thajsku je Singha, alebo Chang a sú ozaj dobré.

Keď ste v reštaurácii na pive, častokrát vám ponúknu za zvýhodnenú cenu aj tzv. vežu. Ide o nádobu s pivom, ktorá má väčšinou objem 3 litre. Bežne, ak odpijete viac ako polku pohára, tak vám obsluha z tejto veže dočapuje, rozhodne na vás nezabudne.

Samostatnou kategóriou sú reštaurácie s table hostom... Ide o reštaurácie, ktoré majú napríklad aj pódium, hrá tam hudna a ide o "lounge" bar. Najprv som to vôbec nepochopil, ale okrem čašníka, ktorý bol v čiernom úbore pri objednávaní pristúpil aj muž v bielej koželi a oblekových nohaviciach a usmieval sa na osadenstvo. Najprv ma napadlo, čo kukáš? :D Následne mi to prísediaci vysvetlili. Môžem si ho objednať, aby sa k nám pridal a "bavil nás", môžete mu kúpiť drink a jeho úlohou je zarobiť podniku viac peňazí.

O Nana Plaza (zóna červených svetiel), ktorú som tiež na základe programu od šéfika navštívil, i keď ma to vôbec nezaujímalo, asi nebudem písať. Tento článok by si totiž mohla prečítať jeho žena a musel by jej potom vysvetlovať, nielen to, kde bol, ale čo tam robil a vzhľadom nato, že sa tam cítil ako doma, tak usudzujem, že tam rozhodne nebol po prvý krát. Asi som staromódny, ale mám sebareflexiu. Ak mám ženu a chodil by som do týchto podnikov, tak by som chodil kanálami. Každý máme asi latku nastavenú inde... Tých dievčat mi bolo až ľúto, ale na druhú stranu, nikto ich nepoznal. Totiž, nie sú thajky, ale kambodžanky...

Áno, usudzujete správne, je to presne ten šéfik - sliedič, ktorý potom cielene monitoroval tento môj osobný a súkromný sector blog a použil ho pre účel okamžitej výpovede, kedy ma obvinil z údajného zverejnenia jeho know-how. Táto výpoveď ako potvrdil neskôr aj súd na základe žaloby bola neplatná a bolo mi doplatených 7 mesiacov mzdy... Mocnému nepomáhaj a múdremu neraď. Pracovný pomer mohol šéfik ukončiť v Septembri, 16 dní po výpovedi dohodou na základe oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní. Ale dobre sa ignorovalo, tak to výsledku mi bolo doplatených 10k na mzde, odvody a ešte si sami uhradili právnika. Vďaka, však načo zaplatil 300 a mať pokoj, radšej 10k, beriem.

Nebudem asi spomínať XY nezaplatených hodín práce nadčas, ktoré po mne šéfik žiadal odpracovať a bolo mu jedno, či je po pracovnej dobe, alebo víkend, keď si povedal, vtedy sa muselo. Bol to ten istý šéfik, ktorý mi v polovici tejto služobnej cesty v Thajsku oznámil, že budem musieť na Slovensko cestovať sám s cestovným kufrom, ktorý mi on nabalí a bude obsahovať 12 kg tovaru, ktorý podliehal clu.

Na základe jeho príkazu som sa musel na letiskách vyhnúť červeným bránam, kde sa deklaruje tovar na preclenie a tiež ma inštruoval pre prípad, ak by na takéto obchádzanie colných povinností colníci prišli. Táto skutočnosť bola po výpovedi oznámená colnému úradu Prešov, pod ktorú patrí aj pobočka v Poprade, ktorá sa o túto firmičku už v minulosti zaujímala a verím, že sa aj v súčasnosti zaujíma. V tejto firme sa nikdy nerobila inventarizácia skladu pre hardvér a prakticky 80% komponentov bola donesená z Thajska na čierno a to priamo šéfikom počas jeho skorších služobných ciest, ktoré realizoval na pravidelnej báze. Disponujem dostatočným množstvom dôkazov na podporu týchto tvrdení a jeho usvedčenia.

Obchody
Každý, kto bol v Thajsku určite navštívil 7-Eleven. Ide o malé potraviny, ktoré sú otvorené 24/7. Všetko je výrazne lacnejšie, ako u nás. Napríklad 0,5l fľaša PEPSI tu stála v prepočte 39 centov, u nás je okolo eura, ak nie viac. Prekvapilo ma, že väčšina mliečnych výrobkov (ochutené mleka) je holandská. V 7-Eleven nájdete aj rôzne zaujímavé služby. Kúpil som si sandwich od OISHI EATO, ktoré predáva 7-Eleven.

V balení boli dva trojuholníkové sandwiche a to šunkový a syrový a ešte nejaký iný... Pri platení sa ma niečo opýtala pracovníčka po thajsky. Myslel som, že sa pýta nato, či chcem tašku, tak som odpovedal Yes please. Čo následovalo som fakt nečakal... Zobrala mi z ruky sandwich, vytiahla nôž a otvorila ho. Za ňou otvorila toastovač a zapiekla ich. Hotové toasty prebalila do papierového obalu a dala mi aj tašku. Taška a aj táto služba bola ZADARMO.

U výrobcu OISHI ešte ostaneme. OISHI vyrába aj mnoho nápojov, ktoré majú početné zastúpenie v 7-Eleven. Veľmi som si obľúbil zelené čaje a chodil som na ne denne počas mojích 20-tich dní v Thajsku. Zelený čas nebol len jeden, ale bolo ho desiatky druhov od OISHI. Od čistého, cez rôzne prímesy, až po plávajúce ovocie. Veľmi chutné.

V 7-Eleven sa našiel aj nejaký ten sortiment zhodný s naším. Išlo najmä o čipsy od Lays, tyčinky Kit Kat, žuvačky, drogéria od Head & Shoulders, žiletky od Gilette, značky žuvačiek a podobne. Priznám sa, že v 7-Eleven nenarazil na čistú balenú vodu, ktorá by bola perlivá. Vždy bola len neperlivá. Mali tam aj rôzne Fanty s príchuťami, o ktorých sa nám tu ani nesnívalo. Obaly Fanty boli z jednej strany v angličtine a z druhej strany v thajčine.

Čo sa mi tiež veľmi páčilo bol vyukladaný tovar. Nebolo to len v malých potravinách 7-Eleven, ale tiež aj napríklad vo veľkých obchodoch. Pracovníci si to často fotili, keď vyložili tovar. Neviem, či na vlastnú pochvalu, alebo na vlastné krytie, že to bolo urobené. Na ukážku vyložený tovar v obchode GOURMET.

Obrovské nákupné centrá
Thajci radi nakupujú, čomu odpovedajú aj možnosti nákupných centier. Tie majú niekoľko poschodí a rozlohou sú obrovské. Nemám o prakticky ani s čím porovnať, nemyslím si, že akékoľvek slovenské nákupné centrum by mohlo konkurovať nielen rozlohou, ale ani početnosťou poschodí. V nákupnom centre nájdete prakticky akúkoľvek službu. Od obchodov, cez kiná po bazény, reštaurácie, kaviarne, fitness centrá, bižutériu, obchody s telefónmi, puzdrami.

V mnohých centrách boli aj sklenené vitríny, kde ste si mohli kúpiť postavičku z hier, filmov, rozprávok v rôznych veľkostiach a bolo toho ozaj hodne. Aj tu fičali celkom figúrky a veľké postavy, aj niekoľko desiatok cm vysoké z Terminatátora, Predátora, Iron Mana, Supermana, Star Wars a podobne...



V rámci obchodov s oblečením tu bolo aj viacero amerických značiek, napríklad Levi’s, American Eagle Store, GAP, Volcom, Superdry Store a ďalšie, ktoré poznáme aj tu, napríklad Nike, Tommy Hilfiger...

Nákupné centrá boli čisté, udržiavané a mali aj sezónnu výzdobu, aj so štvormetrovým medveďom :-)


Riešenie klimatizácie na budovách
Ako som už spomenul, klimatizácia je v Bangkoku nutnosťou. Nielen v aute, ale aj v budovách. Mnoho budov je presklenných a nie je tam miesto na montáž klimatizačných jednotiek. Preto má mnoho takých budov práve samostatný balkón práve na tieto jednotky. Myslím si, že to môže mať aj istý tlmiaci efekt.


"Domáca" stopa v Chinatowne
Zablúdil som aj do Chinatownu, kde som narazil aj na domácu stopu v podobe predajne Baťa a jej veľkého pútača. Viem, že Baťa bol zo Zlína, ale v mojej blízkosti založil mesto Svit, kde môžete dodnes vidieť typické tehlové baťovské domy a tiež tu založil výrobne vlákien, ktoré dodnes fungujú.

Prístupov 50

Kvalita článku